Španielske predsedníctvo EÚ: inovácia v čase krízy
Ignacio MolinaOd konca štvrtého španielskeho predsedníctva Únie nás delí len krátky čas a prvé hodnotenia nie sú jednoznačné. Začali sa uplatňovať ustanovenia Lisabonskej zmluvy, takmer úplne sa dosiahli aj ciele legislatívneho programu. Kapitola zahraničnej politiky a konkrétne jej výsostne politická oblasť si však vyžaduje trochu podrobnejšie hodnotenie. Kombinácia veľmi vysokých očakávaní a mimoriadne náročného ekonomického kontextu, ktorý vzišiel z krízy súvisiacej s gréckym dlhom, ktorá na Španielsko tvrdo udrela, sa podpísala na celkovom výsledku, ktorý je hlboko pod úrovňou toho, čo by sme mohli očakávať, ak by sme len zrátali úspechy v jednotlivých oblastiach predsedníctva.
Španielske predsedníctvo si zvolilo slogan „Inovujeme Európu". V zásade nebol zlý. Realita EÚ v prvej polovici roka 2010 bola poznačená potrebou inovovať ju v troch tradičných oblastiach, ktorým sa musia venovať všetky predsedníctva: v oblasti inštitucionálnej, ekonomickej a v oblasti zahraničnej politiky.
Pokiaľ ide o inštitucionálnu dimenziu, po nedávnom vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti a obsadení dvoch trvalých vysokých pozícií - predsedom Európskej rady sa stal Herman Van Rompuy a vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa stala Catherine Ashton - bolo nevyhnutné implementovať najdôležitejšie inovácie v inštitucionálnom fungovaní EÚ aspoň od roku 1993. Spôsob, akým malo svoje funkcie vykonávať rotačné predsedníctvo, bol tiež úplne nový: s menším politickým manévrovacím priestorom a mediálnou viditeľnosťou, ale s väčšou potrebou zabezpečiť koordináciu systému.
V ekonomickej oblasti hlavnou prioritou - aspoň podľa toho, ako sa vnímala v januári, keď dlh mnohých štátov eurozóny ešte nebol takým akútnym problémom, akým sa stal neskôr - bolo prispieť ku krátkodobým opatreniam na riešenie pretrvávajúcej ekonomickej krízy strednodobými a dlhodobými opatreniami. Konkrétne bolo cieľom opraviť relatívne zlyhanú Agendu Lisabon 2000 pokiaľ išlo o procedúru - efektívnejšou koordináciou a monitorovacími mechanizmami - a obsah. V stratégii EÚ 2020 mala byť inovácia jedným z hlavných nástrojov na zabezpečenie ekonomického rastu a vytvárania pracovných príležitostí v budúcnosti.
Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, aj vďaka podmienkam, ktoré vytvára nová Lisabonská zmluva, stála EÚ pred najväčšou výzvou v tejto oblasti od založenia bloku. Práve v tomto šesťmesačnom období mala začať pracovať Catherine Ashton, vo svete mali vzniknúť zastúpenia EÚ a mala sa zadefinovať Diplomatická služba EÚ (External Action Service). Akoby všetky tieto zmeny nestačili, španielske predsedníctvo k nim pridalo ďalšiu originálnu oblasť: rodová rovnosť a boj proti násiliu páchanému na ženách.
Tento náročný scenár vyžadoval ambíciu a Španielsko bolo pripravené čeliť týmto výzvam. Dokonca poprední predstavitelia vlády a vládnej socialistickej strany namiesto toho, aby zvolili umiernený prístup, sa rozhodli zvýšiť očakávania zdôrazňujúc historický význam, ktorý mala táto výzva pre Španielsko, Európu a celý svet. Čoskoro sa však ukázalo, že dosiahnuť stanovené ciele bolo veľmi ťažké. Španielske predsedníctvo totiž pôsobilo vo veľmi zložitých podmienkach, s tromi veľkými prekážkami.
Ako prvú prekážku treba zdôrazniť bezprecedentnú krízu spôsobenú gréckym dlhom. Krízy bežne poskytujú rotačným predsedníctvam príležitosť na posilnenie ich vedúcej úlohy. To sa však tentoraz nestalo. Problematická ekonomická situácia Španielska tomu zabránila. Hoci fiškálna situácia Španielska nie je ani zďaleka taká zlá ako Grécka, nezabránilo to mnohým porovnávať tieto krajiny. Prišli s pochybnosťami o neutralite Španielska alebo jeho oprávnenosti viesť debatu o tom, ako riešiť grécky problém, alebo ako zreformovať spravovanie ekonomiky v EÚ. Platí, že najväčším výsledkom španielskeho predsedníctva bolo rozhodnutie prísť so spoločnou reakciou na obhajobu stability eura a zlepšenie ekonomickej koordinácie medzi členmi EÚ. Ale nebolo by presné tvrdiť, že španielske predsedníctvo zohralo v tomto významnom výsledku hlavnú úlohu.
Druhá prekážka vzišla z neistôt v inštitucionálnom fungovaní EÚ po tom, ako vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva. Vieme, že Španielsko muselo v roku 2009 zadefinovať svoje priority v bezprecedentnej situácii, keď do poslednej minúty nevedelo, či zmluva nadobudne platnosť, alebo nie. Táto delikátna situácia sa ešte zhoršila v období medzi decembrom 2009 a februárom 2010, a to z dôvodu troch faktorov, ktoré vážne obmedzili manévrovací priestor španielskej vlády a skomplikovali implementáciu jej programu: po prvé chýbajúca jasná definícia úlohy a cieľov nového predsedu Európskej rady vo vzťahu k rotačnému predsedníctvu; po druhé, pomalý a váhavý štart vysokej predstaviteľky a relatívny zmätok okolo toho, kto má čo robiť v zahraničnej politike; po tretie, dvojmesačný posun v rozbehu novej Barrosovej komisie, s následným posunom vo všetkých jej iniciatívach.
 450 px wide.jpg)
Treťou prekážkou bolo, že politický a ekonomický kontext vo väčšine členských štátov nebol priaznivý na schválenie hlavných iniciatív španielskej agendy. Mimoriadne nešťastný bol najmä fakt, že práve za posledný rok začali v Nemecku pristupovať k európskej integrácii opatrnejšie. Zároveň sa v posledných mesiacoch uskutočnili v mnohých členských štátoch voľby: vo Veľkej Británii, v Holandsku, v Českej republike, ako aj v dvoch krajinách, ktoré spolu so Španielskom tvoria „trio" rotačného predsedníctva - v Belgicku a v Maďarsku. Zo žiadnych z týchto volieb však nevzišla proeurópskejšia vláda.
Aj z logistického pohľadu trpelo španielske predsedníctvo nedostatkom zdrojov: tvoril ho tím iba 40 ľudí, čo je menej než polovica v porovnaní so švédskym predsedníctvom v roku 2009, a skromný rozpočet 55 miliónov eur, bol iba tretinou toho, čo Francúzsko minulo v roku 2008.
Práve preto, že pôsobilo v takých ťažkých časoch, si španielske predsedníctvo zaslúži osobitné uznanie za to, že dosiahlo väčšinu z inštitucionálnych a legislatívnych cieľov, ktoré malo v agende. Keďže štyri priority sú veľmi generické - verná aplikácia novej zmluvy, predstavenie nového ekonomického modelu, posilnenie EÚ v rámci procesu globalizácie a poskytnutie občanom EÚ viac práv - celková analýza všetkých štyroch nie je možná. Môžeme sa však pozrieť na konkrétne aspekty týchto štyroch priorít, sústreďujúc sa na hlavné iniciatívy v inštitucionálnej a ekonomickej oblasti a v oblasti práv a slobôd.
Aplikácia Lisabonskej zmluvy
Podľa oficiálnej agendy hlavnou úlohou predsedníctva bolo dôsledne aplikovať zmluvu, keďže zvyšok priorít na najbližší polrok od nej závisel. Tento cieľ nesľuboval mnoho ziskov, a to z dvoch dôvodov. Prvým bolo, že od skončenia ratifikácie Lisabonskej zmluvy nebolo za čo zožať uznanie, keďže každý považoval za samozrejmé, že okamžite nadobudne účinnosť. Ak by sa predsedníctvo stretlo s problémom pri implementácii textu, ktorý bol schvaľovaný tak dlho, vyzeralo by to veľmi zle. Druhým dôvodom bolo, že pri dôslednej aplikácii zmluvy stratilo väčšinu relevantnosti a viditeľnosti práve rotačné predsedníctvo.
Napriek menším incidentom vychádzajúcim z nedostatku koordinácie a málo významným konfliktom v rozdelení funkcií medzi novými predstaviteľmi - ktoré niektoré médiá nafúkli, keďže si pomýlili komplexnosť nového systému s údajnou rivalitou medzi Van Rompuym a Zapaterom (španielsky premiér), alebo medzi Ashton a Moratinosom (španielsky minister zahraničných vecí) - španielske predsedníctvo nastolilo dobrý precedens pre kohabitáciu medzi permanentným a rotačným predsedníctvom.
Oddelenie Rady pre všeobecné záležitosti a Rady pre zahraničnú politiku prebehlo hladko, spolupráca s Európskou radou na príprave dennej agendy a záverov prebehla v poriadku a rozdelenie úloh medzi pracovné skupiny, ktoré sa týkali agendy Španielska alebo vysokej predstaviteľky prebehla bez veľkých nedostatkov v koordinácii. Moratinos spolupracoval s Ashton počas predsedníctva, ktoré bolo považované za prechodné, pokiaľ ide o zahraničnú politiku. Španielsky premiér akceptoval úlohu Van Rompuyho pri líderstve a mediácii medzi hlavami vlád, objavoval sa s ním a predsedom komisie na tlačových konferenciách po Európskych radách alebo summitoch s inými krajinami, keď sa konali v Španielsku. Uskutočňovanie priamych osobných stretnutí pred veľkými európskymi alebo medzinárodnými udalosťami umožnilo obom mužom dobrú spoluprácu. V každom prípade bude treba na konsolidácii tejto harmónie počas budúcich predsedníctiev pracovať.
Pokiaľ ide o Európsky parlament a Európsku komisiu zmluva sa takisto začala aplikovať bez problémov pokiaľ ide o právne zmeny a rozšírenie bežnej legislatívnej procedúry. Španielsku sa však nepodarilo vyhnúť hlučnému konfliktu s komisárkou Viviane Reding v súvislosti so schopnosťou štátov zdieľať iniciatívu s komisiou v oblastiach spravodlivosti a vnútorných vecí. Španielsko zaznamenalo veľký úspech, keď dosiahlo v Európskom parlamente medzivládnu dohodu o minireforme, ktorá bez čakania na členstvo Chorvátska zvyšuje počet kresiel v parlamente zo 736 na 751. Štyri z nových kresiel pripadli Španielsku.
Dohoda zakladajúca novú diplomatickú službu EÚ je ďalším z veľkých inštitucionálnych úspechov španielskeho predsedníctva. Dvadsiateho šiesteho apríla Európska rada schválila politickú dohodu o širších kontúrach služby, založenú na návrhu, ktorý v marci predstavila vysoká predstaviteľka. V máji a júni v mene Európskej rady rokovali Ashton a Moratinos o otázkach politickej kontroly, rozpočtu a ľudských zdrojov s hlavnými skupinami v Európskom parlamente. Nakoniec 21. júna v Madride dospeli k dohode, ktorú neskôr ratifikoval parlament. Plán vytvoriť túto službu ráta s rozmiestnením vyše 6 000 ľudí do 138 diplomatických misií po celom svete v najbližších piatich rokoch.
Koordinácia hospodárskych politík
Z dôvodu gréckej krízy a úbohého stavu španielskej ekonomiky - hlboká recesia, rastúca nezamestnanosť, nafúknutý rozpočtový deficit a rýchly nárast verejného dlhu - španielski predstavitelia poverení vedením Ecofin museli stráviť veľa času uisťovaním medzinárodných investorov, že Španielsko nemožno porovnávať s Gréckom. Hoci vláda vo všeobecnosti musela konať reaktívne a defenzívne - prepúšťajúc vedúcu úlohu Francúzsku, Nemecku alebo predsedníctvu Eurogroup -, konečný výsledok predsedníctva, pokiaľ ide o ekonomické rozhodnutia, bol nepochybne mimoriadne dobrý.
Španielsko na začiatku svojho predsedníctva načrtlo posilnenie možnosti EÚ hovoriť do toho, ako členské štáty riadia svoje ekonomiky. Hoci počiatočná reakcia Nemecka a Spojeného kráľovstva bola negatívna, španielske predsedníctvo nakoniec urobilo v tomto smere významné kroky. Je pravda, že v januári španielska vláda ešte nerozmýšľala toľko o silnejšej úlohe európskych inštitúcií v krátkodobej rozpočtovej konsolidácii, skôr venovala pozornosť strednodobým a dlhodobým mechanizmom zameraným na finančný dohľad a štrukturálne reformy. Ale dramatický vývoj na trhoch verejného dlhu počas tohto šesťmesačného obdobia nasmeroval chod vecí k prvej možnosti.
Napriek otáľaniu a chýbajúcemu líderstvu vo februári a v apríli sa EÚ nakoniec rozhodla vykúpiť Grécko. A čo je ešte dôležitejšie, Ecofin na svojom mimoriadnom stretnutí 9. - 10. mája prijal kľúčové rozhodnutie vytvoriť fond finančnej stability v hodnote 750 miliárd eur, určený pre vlády v núdzi, ktorý bol zároveň jasnou odpoveďou špekulantom.
Ide o pôsobivý systém určený na ochranu eura až po bod, keď európsku menovú úniu možno nakoniec považovať za úplnú, a čo je ešte väčšou novinkou, momentálne sa začína formovať skutočná ekonomická únia. Mnohé členské štáty, osobitne Španielsko, počas predsedníctva jasne videli nové priame spojenie nastolené medzi vytvorením nového fondu, dôsledným aplikovaním obmedzení deficitu v rámci Paktu stability a rastu a prijatím hospodárskych reforiem, ku ktorým vyzýva Brusel v oblastiach, ktoré v princípe spadajú mimo jurisdikcie EÚ: pracovný trh, sporiteľne, mzdy štátnych a verejných zamestnancov, vek odchodu do dôchodku.
Ale pokiaľ ide o ekonomiku, bolo tu toho ešte viac. Kým mechanizmy finančného dohľadu, dohodnuté koncom roka 2009 - Európska rada pre systémové riziko a ďalšie tri opatrenia - Európsky parlament už takmer schválil, počas tohto predsedníctva Európska rada pridala ďalšie opatrenia týkajúce sa hedžových fondov a agentúr na rating úverov.
Pokiaľ ide o schválenie stratégie pre EÚ 2020, ktorá nahrádza polozlyhanú Lisabonskú agendu 2000, klíma hospodárskej nevyhnutnosti spôsobila, že prešla takmer bez povšimnutia, hoci bola hlavnou deklarovanou prioritou španielskeho predsedníctva a tria, ktoré tvorilo spolu s Belgickom a Maďarskom. V každom prípade, na základe návrhov Európskej komisie začiatkom marca Európska rada v marci a v júni odsúhlasila širšie kontúry nového a udržateľnejšieho produktívneho modelu pre celú EÚ. Identifikuje päť základných cieľov - v oblasti zamestnanosti, inovácie, vzdelávania, udržateľnosti hospodárskeho rastu a boja proti chudobe - a tiež národné plány na ich dosiahnutie. Uvidí sa však, do akej miery budú členské štáty a inštitúcie EÚ brať vážne tieto ciele a aké budú dôsledky, ak ich vážne brať nebudú.
Rozšírenie slobôd a práv občanov EÚ
Ďalšia veľká oblasť, ktorej sa venovalo španielske predsedníctvo, obsahuje rôznorodé ciele v oblastiach priamej politickej participácie, v agende sociálnych vecí, spravodlivosti a domácich vecí. Spoločným menovateľom malo byť prehĺbenie euroobčianstva. Z politického hľadiska je možno najzaujímavejším úspechom regulácia občianskej legislatívy, po ktorej volala nová zmluva. Tu si predsedníctvo zaslúži uznanie za to, že vyvinulo tlak na Európsku komisiu, ktorá sa sformovala až vo februári, aby dobehla stratený čas. Vďaka tomuto tlaku 31. marca Európska komisia predstavila návrh upravujúci Európsku občiansku iniciatívu o mesiac skôr , než bolo plánované. Teraz musí prejsť Európskym parlamentom a Európskou radou zvyčajnou procedúrou, konečné schválenie teda príde o nejaký čas po skončení španielskeho predsedníctva. V návrhu sa však neočakávajú veľké zmeny, a tak občania EÚ čoskoro budú môcť navrhnúť vlastné legislatívne reformy priamo Európskej komisii, pokiaľ zozbierajú v priebehu roka milión podpisov z tretiny členských štátov, ktoré budú predstavovať aspoň 0, 2 % obyvateľov týchto štátov.
Pokiaľ ide o boj s rodovým násilím, tu, keďže išlo o pôvodnú iniciatívu španielskeho predsedníctva, možno hodnotiť výhradne španielsku vládu a výsledok je nečakane a takmer úplne pozitívny.
Prvé z opatrení v rámci tohto cieľa, vytvorenie Európskeho observatória proti rodovému násiliu a na pomoc obetiam zneužitia schválila začiatkom marca Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, ochranu zdravia a spotrebiteľov. Nebude to však znamenať vytváranie nijakých nových štruktúr, keďže bude v podstate súčasťou Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť. Bolo schválené aj jednotné telefónne číslo pre obete násilia. A napriek všetkým komplikáciám, ktoré sa vynorili v súvislosti s týmto cieľom v apríli kvôli vyslovenej opozícii Európskej komisie, španielskemu predsedníctvu sa v júni podarilo presadiť - v Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci - aj tretí cieľ, týkajúci sa celoeurópskej ochrany pre ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia. Je pravda, že táto posledná záležitosť stále čaká na schválenie Európskeho parlamentu a v budúcnosti si musí zachovať krehký konsenzus dosiahnutý v Európskej rade. Ale Španielsku sa v podstate podarilo prekonať právne otázky, ktoré boli predmetom pochybností a umiestnilo túto otázku na legislatívnu agendu s istými vyhliadkami na úspech.
Nakoniec, pokiaľ ide o otázky ľudských práv a spravodlivosti a vnútorných záležitostí, predsedníctvo splnilo technické ciele schválením Akčného plánu štokholmského programu, niekoľkých opatrení na ochranu maloletých, Európskej stratégie vnútornej bezpečnosti a mandátu EÚ pristúpiť k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Z politickejšieho pohľadu aj spolupráca s USA v oblasti leteckej bezpečnosti všeobecnejšie v boji s terorizmom sa za španielskeho predsedníctva výrazne posilnila. Dokonca aj pôvodné marcové odmietnutie dohody Swift Európskym parlamentom o zdieľaní bankových údajov európskych občanov s USA sa zmenilo, keď dohodu nedávno prejednala Európska komisia.
Európa ako globálny hráč?
V kontexte, ktorý nastal, len čo nadobudla účinnosť Lisabonská zmluva, sa štvrtá veľká kapitola španielskej agendy stala čudnou prioritou. Nová zmluva totiž prakticky zbavuje rotačné predsedníctva akejkoľvek úlohy pri reprezentovaní EÚ navonok. Španielsko však v roku 2009, kým boli obsadené nové posty týkajúce sa zahraničných vecí, takmer samo pripravilo politické stratégie, ktoré sa majú v tejto oblasti rozvinúť.
Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, španielske predsedníctvo treba považovať za prechodné. Nové úrady, ktoré zriadila zmluva - prezident Európskej rady pre otázky zahraničnej politiky a spoločnej bezpečnosti a vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku - neboli zatiaľ schopní definovať si vlastné ciele, a tak španielsky premiér a minister zahraničných vecí zohrali oveľa väčšiu úlohu, než budú v budúcnosti zohrávať ich kolegovia z ďalších predsedníctiev.
Delegácie Európskej komisie v zahraničí sa postupne transformujú na oficiálne delegácie EÚ. A preto sieť španielskych ambasád naďalej reprezentovala EÚ zvláštnym spôsobom na viacerých miestach na svete. Vonkajšia diplomatická služba ešte takisto nefunguje, a tak španielska diplomatická služba vykonávala viac funkcií v zahraničných veciach a bezpečnostnej politike, než budú vykonávať budúce predsedníctva.
Hoci treba zdôrazniť, že hodnotenie výkonu predsedníctva môže byť len čiastočné, keďže aj jeho zodpovednosti boli len čiastočné, je pravda aj to, že pôsobenie Španielska prinieslo zmiešané výsledky.
Nie je maličkosťou, že vysoká predstaviteľka nebola veľmi aktívna a strávila takmer všetok svoj čas definovaním budúcej novej diplomatickej služby, zanedbávajúc pritom jej významnú úlohu pri vedení zahraničnej politiky EÚ.
Okrem frustrácie zo zrušenia dvoch hlavných plánovaných summitov - s USA a s krajinami Únie pre Stredomorie - , stretnutie, ktoré sa konalo v Granade s Marokom takisto nemožno považovať za úspech, ak vychádzame zo závažnosti otázok, o ktorých sa debatovalo. Medzičasom ďalšia vec, ktorá by mala ísť do „negatívnej" kolónky - a tu bolo zodpovedné len Španielsko - bol zvláštny pokus zmeniť dokument nazvaný Spoločná pozícia , týkajúci sa Kuby, ktorý EÚ prijala v roku 1996. Nešlo o prioritnú agendu a navyše vyrukovanie s otázkou, ktorá spôsobuje nezhody medzi členskými štátmi, ide proti neutralite predsedníctva. V každom prípade okrem týchto epizód sa skutočne znepokojujúci aspekt pokiaľ ide o zahraničnú politiku netýka predsedníctva, ale toho, že EÚ má stále veľmi limitovanú úlohu v riešení najväčších svetových konfliktov v Severnej Kórei, v Gaze, Iráne a Afganistane.
Španielsko sa však môže pochváliť aj niekoľkými úspechmi na poli zahraničnej politiky. Napríklad bol menovaný generálny tajomník Únie pre Stredomorie, Jordánec Ahmad Masadeh a v Barcelone bol otvorený generálny sekretariát tejto organizácie. Vznikla aj spoločná pozícia potvrdzujúca záväzok bloku k Miléniovým rozvojovým cieľom. Ale predovšetkým hlavným pozitívnym výsledkom predsedníctva boli úspešné májové summity v Santanderi a v Madride so štátmi a regionálnymi organizáciami Latinskej Ameriky a Karibiku - regiónu, ktorý je kľúčový pre španielske záujmy v zahraničí - s ktorými EÚ dospela k dôležitým obchodným dohodám, resp. obnovila rokovania, ktoré boli zablokované.
Pokiaľ ide o rozširovanie, ktoré možno za zahraničnú politiku považovať len nepriamo, aj tu treba hodnotiť kladne. Je pravda, že očakávanie otvoriť štyri rokovacie kapitoly s Tureckom sa ani zďaleka nenaplnilo - najmä z dôvodu, že Turecko zaostáva vo vykonávaní reforiem. Ale s Chorvátskom sa podarilo v podstate uzavrieť dve kapitoly, čo je v kontraste s takmer nulovým pokrokom z roku 2009 v týchto rokovaniach.
Nakoniec pokiaľ ide o reagovanie na krízy Španielsko malo šťastie, že túto zimu nebol nijaký plynový konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom. Zato v júni bola kríza na Strednom východe, predtým dve humanitárne krízy vyplývajúce zo zemetrasení, ktoré boli na Haiti a v Čile - kde silná politická vôľa pomôcť vykompenzovala počiatočné problémy pri koordinácii - a dvojitá kríza v súvislosti s leteckou bezpečnosťou: najprv pokiaľ išlo o využitie kontroverzných skenerov celého tela na letiskách a neskôr v dôsledku popola, ktorý sa šíril z islandskej sopky v apríli. V týchto dvoch posledných prípadoch, ktoré nesúviseli so zahraničnou politikou, bola španielska pozícia trochu váhavá.
Nenaplnené očakávania
V doterajšom hodnotení, sústreďujúc sa na ťažisko agendy predsedníctva, sme zdôraznili skôr úspechy. Ale všeobecné politické vnímanie je zatiaľ skôr negatívne. Pri ujímaní sa predsedníctva sa španielska vláda usilovala o trochu komplikované prepojenie hlavných cieľov domácej a zahraničnej politiky. Ale nevenovala dostatok pozornosti inštitucionálnym obmedzeniam, ktoré rotačné predsedníctva vždy mali, a faktu, že Lisabonská zmluva prináša ešte viac obmedzení, keďže znižuje politický profil týchto šesťmesačných období.
Z inštitucionálneho pohľadu a napriek neistote súvisiacej so vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti a posunu pri vytváraní Európskej komisie sa Španielsko správne zhostilo svojej legislatívnej úlohy v Európskej rade. Podporilo konsenzus, organizovalo veci efektívne aj vzhľadom na prebiehajúce politické debaty: ambiciózna diplomatická služba, solidarita s Gréckom, posilnenie ekonomického spravovania, pozornosť venovaná Latinskej Amerike atď. Ale protichodná kombinácia politických a ekonomických faktorov a široké a nadmerne vysoké ambície zatienili konečný pozitívny výsledok predsedníctva.
Zakladateľ jezuitskej rehole, sv. Ignác z Loyoly, kázal, že v čase krízy sa netreba sťahovať do nového domu alebo podnikať inovácie. Španielsko však ťažko mohlo túto radu nasledovať, keďže muselo v rámci EÚ zrealizovať niekoľko transformácií. Ale čo mohlo urobiť, najmä poznajúc komplexnosť doby, bolo vzbudiť menej očakávaní, ktoré samo označilo za historické. V takom prípade by dnes celkový výsledok bol pozitívny.
(Autor je analytikom v Real Instituto Elcano a profesorom politológie na Autonómnej univerzite v Madride. Pôvodná verzia článku sa nachádza na stránke Real Instituto Elcano - www.realinstitutoelcano.org pod názvom Innovating Europe' in troubled times: a first assessment of Spain's EU Presidency in ARI 115/2010. Publikovanie skrátenej verzie v slovenskom jazyku je výsledkom spolupráce RC SFPA, Veľvyslanectva Španielskeho kráľovstva v SR a Real Instituto Elcano.)
