Foto: European Union 2011 PE-EP/Pietro Naj-Oleari

Polsko může být už na podzim úplně jiným Polskem

Polsko vypadá na první pohled jako velice stabilní země. Téměř osm let vlády Občanské platformy v koalici s venkovsky orientovanými lidovci doplnilo pět let velice klidného prezidentství Bronislawa Komorowského. Za tuto ...

Foto: CreativeCommons/ Susan

Ukrajina odrátava dni do samitu Východného partnerstva

V dňoch 21.– 22. mája 2015 sa v lotyšskej Rige uskutoční samit Východného partnerstva. Očakávania zo strany Európskej únie sú relatívne vysoké, pretože predstavitelia EÚ plánujú v Rige zhodnotiť implementáciu spoločnej d...

Foto: CreativeCommons/Marc Nozzel

Traja proti jednej

Rok a pol pred voľbami sa postupne začínajú potvrdzovať mená kandidátov a kandidátok, ktorí sa vrhnú do boja o kreslo v Bielom dome. Na strane demokratov sa s kandidatúrou ozvala Hillary Clinton a prednedávnom aj senátor...

Foto: CreativeCommon/Yulia Sanchez

Putin 9. května rozdělí Evropu. Zeman a asi i Fico mu v tom pomohou

Je to už teď jeden z největších úspěchů ruské diplomacie v její snaze rozdělit státy Evropské unie a NATO, kterým se dosud dařilo držet jednotnou pozici vůči Rusku a jeho agresi proti Ukrajině. Moskvě se zřejmě podařilo ...

Foto: CreativeCommons/ Oxfam International

Rozvojová pomoc na najchudobnejšie krajiny zabúda. Slovensko nie je výnimkou

Správa Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj upozorňuje na pokles rozvojovej pomoci najmenej rozvinutým krajinám. Skupina najväčších darcov spomedzi najrozvinutejších krajín sveta – OECD-DAC – poskytla vlani men...

Najčítanejšie články

object(WP_Post)#190 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1243)
  ["post_author"]=>
  string(2) "65"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2015-02-10 10:39:34"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2015-02-10 10:39:34"
  ["post_content"]=>
  string(13627) "Dvanásť opatrení Číny 

Čína pretavila svoj záujem o strednú a východnú Európu do prijatia programu pre rozvoj vzťahov s týmito krajinami v apríli 2012 pod názvom Dvanásť opatrení. Prvých sedem sa sústredí na  oblasť ekonomiky, pričom Čína plánuje poskytnúť krajinám SVE úverový balíček vo výške 10 miliárd dolárov, prispieť do spoločného investičného fondu v objeme pol miliardy dolárov a podporiť aj vznik špeciálnych zón v každej krajine, kde by zvlášť intenzívne spolupracovali čínske a miestne firmy. Čína avizovala aj založenie pobočiek svojich bánk v regióne (a naopak), ako aj svoju účasť na budovaní infraštruktúry v tejto oblasti. Ostatné opatrenia sa vzťahujú na oblasť kultúry (organizácia fóra o spolupráci a stretnutia expertov), školstva (nové štipendiá pre študentov a vedcov, medziakademické výmeny), turizmu (zvýšenie počtu turistov prostredníctvom partnerstva medzi príslušnými organizáciami či nových priamych leteckých spojení), výskumu (každoročne investovať 2 milióny yuanov do medziakademických výmen) a mládeže (príprava fóra mladých lídrov).

Na napĺňanie tohto programu zriadila Čína v rámci svojho ministerstva zahraničných vecí osobitný sekretariát a lídri 16 krajín SVE, vrátane Slovenska, sa každoročne stretávajú s predstaviteľmi Číny na samitoch, ale aj na ministerských stretnutiach či biznis fórach.

Mäkká moc Číny

Tento nový prístup zahŕňa aj mimoriadne aktivity Číny v oblasti tzv. mäkkej moci (soft power). Už viac ako desať rokov je v Číne populárny koncept, ktorý zaviedol americký vedec Joseph Nye. Pre úspech zahraničnej politiky pokladá tento koncept za dôležitú atraktívnosť kultúry štátu, prestíž jeho inštitúcií a hodnôt. Krajina potom dokáže jednoduchšie ovplyvňovať ostatné štáty a ušetrí veľa zdrojov, ktoré by inak musela vydať na zabezpečenie sily (hard power), typicky prostredníctvom vojenských výdavkov.

Tak ako Joseph Nye zdôrazňoval potrebu budovať obe zložky moci, aj Čína každoročne zvyšuje svoje výdavky na obranu i na budovanie pozitívneho obrazu Číny vo svete. No kým nárast čínskych výdavkov na zbrojenie verejnosť v strednej a východnej Európe príliš nepociťuje, čínske aktivity v oblasti kultúry sú omnoho viditeľnejšie. Ako takmer v každej krajine SVE, aj na Slovensku bol založený Konfuciov inštitút, uskutočnili sa dva festivaly čínskeho filmu, ako aj početné vystúpenia čínskych kultúrnych telies, napríklad Čínskeho národného cirkusu alebo Čínskeho symfonického orchestra. Pri príležitosti konania olympijských hier v Pekingu zorganizovala Čína aj na Slovensku kampaň propagácie svojej kultúry pod názvom Zažiť Čínu v strednej Európe. Čína tiež zdvojnásobila počet štipendií pre slovenských študentov, ktorí by chceli študovať v ČĽR, a to ešte niekoľko rokov pred ohlásením Dvanástich opatrení. Ďalším príkladom aktivít v tejto oblasti je nedávne založenie pobočky čínskych novín Ouzhou shibao (Európsky denník) v Bratislave či rastúci počet správ, ktoré píšu novinári čínskej agentúry Xinhua priamo zo Slovenska.

Na Slovensku sa čínsky model, ktorý spája posilňovanie trhovej ekonomiky s autoritatívnym riadením, zatiaľ nestretáva s obdivom. No v susednom Maďarsku sa premiér Viktor Orbán vyjadruje o ňom pochvalne a Maďarsko by ho podľa Orbána malo nasledovať. Na druhej strane však všetky krajiny SVE, vrátane Slovenska, akceptovali ako dobrú platformu spolupráce Čínou navrhnutý mechanizmus každoročných stretnutí predsedov vlád a schôdzok na rôznych úrovniach. A to aj napriek chýbajúcej podpore inštitúcií EÚ, ktorým sa nepáči, že Čína rokuje samostatne iba s časťou členských štátov. Ak tento model prinesie pozitívne výsledky pre štáty SVE, získa u nich Čína kredit aj za budovanie efektívnych inštitúcií. 

Výsledky čínskej politiky a spolupráce s Čínou

Tri roky od vyhlásenia čínskeho programu a od prvého stretnutia premiérov využili krajiny najmä na posilnenie inštitucionálneho rámca spolupráce. Vzájomný obchod, ani investície dramaticky nenarástli: Slovensko exportuje do Číny stále len okolo 2 – 3 % objemu celkového vývozu a dovoz z Číny predstavuje asi 6 % celkového dovozu na Slovensko, podobne ako v iných krajinách Vyšehradskej štvorky. Čínske investície na Slovensku sú naďalej takmer nulové. Dokonca ani Maďarsko, známe enormnými aktivitami na zlepšenie vzťahov s Čínou, nepritiahlo významnejšieho nového investora z Číny; podobne je na tom Česká republika či Poľsko.

Krajiny strednej Európy neprofitujú z hospodárskych vzťahov s Čínou viac najmä preto, lebo Čína má záujem o veľké projekty, na ktoré žiada od partnerských krajín poskytnúť vládne záruky. Slovensko, ani jeho susedia takéto záruky v čase prebiehajúcej finančnej krízy nechcú poskytnúť, a preto Čína rozbieha aktivity predovšetkým v juhovýchodnej Európe, kde je väčšia núdza o zdroje a vlády sú ochotné dať Číne lepšie podmienky. Peking tak zafinancoval postavenie nového mosta v Belehrade a dohodnutá je aj výstavba železnice spájajúcej srbské a maďarské hlavné mesto. Aj preto sa dva z troch samitov Čína – SVE konali v Bukurešti a Belehrade.

Ani podstatné zlepšenie imidžu Číny v strednej a východnej Európe zatiaľ necítiť. Podľa výskumu Pew Research Center z roku 2013 obyvatelia Poľska a Českej republiky vnímajú omnoho pozitívnejšie USA ako Čínu. Kým 67 % obyvateľov Poľska a 58 % obyvateľov Česka vníma pozitívne USA, len 43 % Poliakov a 34 % Čechov tak vidí Čínu. Tým sa postoj obyvateľov Poľska a Českej republiky k Číne podobá skôr postojom obyvateľov západoeurópskych krajín ako názorom ľudí žijúcich v juhovýchodnej Ázii, napríklad v Malajzii či Indonézii, ktorí sú voči Číne pozitívne naladení. V prípade Poľska sa hodnotenie Číny dokonca mierne zhoršilo: v prieskume tej istej organizácie v roku 2010 hodnotilo Čínu kladne 46 % opýtaných a o rok neskôr 51 % respondentov.

Dávnejší prieskum Pew Research Center z roku 2007 zahrnul do svojho prieskumu aj Slovensko. Len mierne viac Slovákov (45 %) vtedy vnímalo Čínu pozitívne ako negatívne (43 %). Na Slovensku sa tak Čína tešila lepšiemu imidžu ako v susednom Poľsku a hlavne v Českej republike. Príčinou neveľmi lichotivého obrazu Číny v strednej Európe sú okrem autoritárskej povahy čínskeho režimu porušujúceho ľudské práva aj viaceré kontroverzné aktivity, ktoré podnikla Čína v strednej Európe i mimo nej. Príkladom je bitka, ktorú vyvolali stúpenci čínskeho prezidenta počas jeho návštevy Bratislavy, či zadržanie Tibeťanov žijúcich v Maďarsku, aby nenarušili prijatie čínskeho prezidenta v Budapešti. U odbornej verejnosti zase vyvolalo negatívne ohlasy správanie riaditeľky siete Konfuciových inštitútov, ktorá prikázala vytrhnúť stránky programu medzinárodnej konferencie, pretože obsahovali zmienku o taiwanských inštitúciách.

Chápanie pojmu „mäkká moc“ je totiž v Číne iné než jeho zaužívaná definícia v západných krajinách. Číňania hovoria o prepájaní sily a mäkkej moci, a tak pozitívny obraz Číny niekedy budujú aj silou, čo následne antagonizuje verejnosť v západnom svete, ktorého súčasťou je dnes aj stredná a východná Európa. 

Ako chápať čínsku politiku voči SVE

Oživený záujem Číny o strednú a východnú Európu je výsledkom čínskej zahraničnej politiky, ktorá je dnes profesionálnejšia a transparentnejšia ako v minulosti. O väčšej profesionalite svedčí napríklad to, že sa vedenie Číny pomerne úspešne snaží maximalizovať hospodársky rast v krajine, a hoci sú pre Čínu ekonomicky prioritnejšie iné regióny, aj obchod so SVE či investície v regióne k tomuto cieľu prispievajú. Prebytok finančných zdrojov, ktorý dnes ČĽR má, sa snaží čínska vláda pretransformovať do väčších projektov, kde je jej angažovanie opodstatnené a  môžu priniesť dostatočný zisk. Namiesto komunikácie s mnohými malými štátmi si Čína zvolila spôsob, ako naraz a efektívnejšie dohadovať veľké projekty. A keďže stále existujú obrovské ekonomické rozdiely medzi západom a východom Európskej únie, Čína si logicky rozdelila EÚ na dve časti. Okrem toho pozýva rokovať aj štáty, ktoré nie sú členmi EÚ, ale hospodársku spoluprácu osobitne potrebujú –Srbsko, Čierna Hora či Albánsko. Primárnym dôvodom politiky Číny teda nie je rozdrobovať Európsku úniu či stavať proti sebe členské štáty a Brusel, no môže to byť jej výsledkom. V tom prípade si štáty SVE musia ujasniť, ktoré spojenectvo je pre ne prvoradé, pričom racionálny pohľad velí, že je to spojenectvo s Úniou.

Vyššia transparentnosť zahraničnej politiky Číny spočíva vo zverejňovaní tzv. Bielych kníh, kde popisuje svoje zahranično-politické priority, či rámcových plánov, ako je spomínaných Dvanásť opatrení. Tento program pre strednú a východnú Európu pritom nie je prvý – už od roku 2006 existuje Osem opatrení pre rozvoj vzťahov Číny so štátmi Afriky. Čína začiatkom roka 2015 pripravila podobný materiál na prehĺbenie spolupráce aj s krajinami Latinskej Ameriky a s Karibskou oblasťou.

Tento regionálny prístup Číny je dnes, zdá sa, v akejsi testovacej prevádzke. Financie, ktoré chce Čína investovať do budovania vzťahov s jednotlivými regiónmi, sa napríklad nápadne podobajú: úverová linka pre strednú a východnú Európu, Afriku a rovnako aj pre Latinskú Ameriku a štáty Karibiku má výšku 10 miliárd dolárov. Čína tak zrejme skúša začať podobne v rôznych regiónoch a  následne prispôsobí opatrenia výsledkom.

Čo môže urobiť Slovensko

Slovensko dlhodobo deklaruje záujem rozvíjať vzťahy s Čínou s cieľom zvýšiť slovenský export a pritiahnuť čínske investície. Aj keď export do Číny v posledných desiatich rokoch nezanedbateľne rastie, nie je to výsledok opatrení slovenskej vlády, ale aktivít nadnárodných korporácií, najmä najväčšieho slovenského vývozcu do Číny  – firmy Volkswagen. Veľké čínske investície, ktoré štandardne sprevádza zastrešenie čínskou vládou, na Slovensku chýbajú. Je však chybou domnievať sa, že to zmení nadštandardne ústretový prístup slovenskej vlády voči Číne. Čína sa správa veľmi pragmaticky: krajiny musia ponúknuť veľký a ekonomicky výhodný projekt, inak sú dobré vzťahy len pozlátkou.

V tomto prípade sa ako zmysluplná javí poľská politika voči Číne. Čína si spomedzi krajín regiónu vybrala najskôr Poľsko za lídra: prvý samit predstaviteľov Číny a SVE sa uskutočnila vo Varšave v apríli 2012, kde Čína uzavrela s Poľskom strategické partnerstvo. Predstavitelia Poľska však dnes jasne deklarujú svoje priority v rámci Európskej únie, vrátane zdôrazňovania dôležitosti ochrany ľudských práv, aj sa často bilaterálne stretávajú s čínskymi lídrami. Poľská vláda zostáva otvorená projektom s Čínou aj napriek negatívnej skúsenosti s výstavbou diaľnic čínskymi firmami. Jedno zlyhanie predsa neznamená, že treba spoluprácu s čínskymi firmami a priori vylúčiť. Čínske projekty dnes síce Poľsko obchádzajú, ale môže to byť jednoducho preto, lebo Poľsku nevyhovujú čínske podmienky, čo, samozrejme, zatiaľ nahlas nezaznelo. Poľsko v súčasnosti čaká na príležitosť a podporuje rozvoj vzťahov s Čínou na iných úrovniach, najmä aktívnou prezentáciou svojej krajiny v Číne prostredníctvom početných kultúrnych podujatí, vzdelávania a vedy, ktoré sa každý mesiac uskutočnia v Číne, ako aj spoločnými aktivitami s Čínou v týchto oblastiach. Je to niekoľkonásobne viac v porovnaní s ktoroukoľvek krajinou Vyšehradskej štvorky.

Krajiny Vyšehradskej štvorky nedávno Číne navrhli, aby v rámci partnerstva Čína – SVE vznikla platforma Čína – V4. Čína sa však bráni rozdrobovať fórum, ktoré vzniklo práve na uľahčenie komunikácie medzi veľkou Čínou a šestnástimi malými krajinami SVE. Aj keď sú štáty V4 najrozvinutejšou časťou regiónu, kde Čína najviac investovala aj exportuje, fondy EÚ sú pre ne stále ľahšie dostupné ako čínske financie, ktoré treba vyvážiť štátnymi zárukami. Na spoločný projekt podpory ľudských práv či rozvoja demokracie v Číne, kde by krajiny Vyšehradskej štvorky mohli najlepšie využiť svoj potenciál, zatiaľ neexistuje odvaha a v troch zo štyroch z nich ani politická vôľa. Model Čína – SVE tak dnes úspešne pomáha Číne zatláčať ľudsko-právne otázky do úzadia, pretože Čína pre ne nevytvorila priestor a krajiny strednej a východnej Európy o nich nežiadajú diskutovať."
  ["post_title"]=>
  string(80) "Čína v strednej Európe: Prečo má Čína záujem o Slovensko a jeho susedov?"
  ["post_excerpt"]=>
  string(662) "V posledných rokoch možno pozorovať nebývalý záujem Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) o krajiny strednej a východnej Európy (SVE). V deväťdesiatych rokoch mala Čína a postkomunistické štáty odlišné zahranično-politické priority a ich vzťahy boli dosť obmedzené: ČĽR sa starala predovšetkým o to, aby všetky štáty dodržiavali tzv. politiku jednej Číny. Prijatie desiatich krajín do Európskej únie v roku 2004 však oživilo záujem Číny o tento región. Prejavilo sa to napríklad zvýšeným počtom návštev vedúcich čínskych predstaviteľov, vrátane prvého prijatia čínskeho prezidenta na Slovensku v júni 2009."
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(70) "cina-v-strednej-europe-preco-ma-cina-zaujem-o-slovensko-a-jeho-susedov"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2015-02-10 14:09:36"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2015-02-10 14:09:36"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(40) "http://www.zahranicnapolitika.sk/?p=1243"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Foto: CreativeCommons/APEC2013

Čína v strednej Európe: Prečo má Čína záujem o Slovensko a jeho susedov?

V posledných rokoch možno pozorovať nebývalý záujem Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) o krajiny strednej a východnej Európy (SVE). V deväťdesiatych rokoch mala Čína a postkomunistické štáty odlišné za...

object(WP_Post)#318 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1196)
  ["post_author"]=>
  string(2) "22"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2015-01-12 12:22:57"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2015-01-12 12:22:57"
  ["post_content"]=>
  string(7770) "Stredná Európa ako výzva americkej zahraničnej politiky

Prezident Obama nezaháľal a hneď po voľbách v roku 2012 sa napriek politickej tradícii rozhodol byť silnejší ako bývali jeho predchodcovia počas vyčkávacieho „lame duck“ obdobia do konca prezidentského mandátu. Na presadenie politík, ktoré mu už nemôžu veľmi uškodiť, môže použiť takzvaný executive action (vládny príkaz), ktorý má silu zákona a nemusí byť schválený v Kongrese. V domácej politike Obama sprísnil rétoriku o imigračnej reforme a udelil špeciálny štatút takmer piatim miliónom nelegálnych imigrantov v Spojených štátoch, ktorý by im mal v budúcnosti zabezpečiť legálny pobyt. V zahraničnej politike prišlo rozhodnutie vymeniť Chucka Hegela na poste ministra obrany. Biely dom to zdôvodnil najmä neschopnosťou Hegela čeliť novým hrozbám, ako je boj proti teroristickej skupine ISIL. V decembri Barack Obama a kubánsky prezident Julian Castro uvoľnili takmer 60 rokov napäté vzťahy medzi Kubou a USA.

Jednou z najdôležitejších zahraničnopolitických výzev, ktorým Obama čelí, ostáva aj stredná Európa. Tá sa od ostatných geopolitických problémov líši tým, že iné ohniská, ako Afganistan a hrozba medzinárodného terorizmu, sú kombináciou politických a vojenských riešení. Príkladom je bombardovanie spojené s podporou umiernených skupín a spriatelených vlád v regióne v prípade boja proti Islamskému štátu Sýrie a Iraku a diplomacia a podporno-cvičiteľská misia v prípade Afganistanu. Ruská agresia a následná informačná vojna majú, naopak, len politické riešenie. Zo strany Ruska pre štáty Aliancie otvorený konflikt dnes nehrozí a Spojené štáty ho s Ruskom ani nezačnú. Konflikt, ktorý aktuálne Európe hrozí, je asymetrickejší a dlhodobý. Preto je dnes viac ako kedykoľvek predtým dôležitý aktívny prístup politických a nepolitických elít v regióne Vyšehradskej štvorky k odkazu transatlantického partnerstva, ktoré bolo práve pre jeho európsku časť prospešné už od konca prvej svetovej vojny.

Uplynulo päť rokov, odkedy lídri a analytici zo strednej a východnej Európy, vrátane Martina Bútoru, Michala Kováča a Václava Havla, adresovali list novozvolenému prezidentovi Obamovi, v ktorom ho žiadali, aby nezabúdal na Európu a prehodnotil svoju politiku voči Rusku, čím mal zmierniť ich vzájomné vzťahy a hľadať spoločné zahraničnopolitické záujmy. Je otázne, do akej miery išlo len o odhad alebo legitímnu obavu zo strany krajín, ktoré si ruskú (sovietsku) agresiu odskúšali na vlastnej koži. Americká politika „reštartu“ ako taká síce chybná nebola, ale autori listu mali pravdu v tom, že analytici v Bielom dome dlhodobo podceňovali ruskú doktrínu, ktorá hovorila okrem iného i o potrebe chrániť svojich občanov aj za hranicami Ruska, a stala sa tak nepriamou hrozbou pre susedné štáty. Výzvy však existujú na oboch stranách Atlantiku. Na severoamerickom kontinente ide v prvom rade o pochopenie situácie v krajinách strednej Európy a vývoj myslenia v súvislosti s ruskou inváziou, najmä prejavy panslovanstva medzi niektorými politikmi a ignorovanie histórie zapájania sa Ruska a jeho predchodcu – Sovietskeho zväzu – do vnútorných politík. Reakcia na krízu na Ukrajine zo strany USA bola zo začiatku skôr rozpačitá. Biely dom gratuloval novozostavenej vláde Jaceňuka bez toho, aby bola legitímne zvolená, a takisto sa z amerického ministerstva zahraničných vecí ozývala ostrá kritika voči EÚ a jej neschopnosti riešiť krízu na Ukrajine promptnejšie v dobe, ke´d Spojené štáty uvaľovali na Rusko sankcie. Na opačnej strane ide o potrebu ukončenia závislosti od Spojených štátov, a to najmä vojensky. EÚ a európska časť NATO nemôžu byť pre Ameriku len pobočkami jej záujmu. Musia operovať sebavedomo a ako samostatné jednotky, ktoré sa v prípade napadnutia vedia brániť. Dnes nie sú krajiny V4 schopné splniť ani tie najzákladnejšie záväzky vyplývajúce z členstva v NATO, ktoré sa týkajú predovšetkým vývoja obranných spôsobilostí a udržania obranného rozpočtu na úrovni 2 %. 

Zapojenie Ameriky v regióne a úlohy V4

Obama má príležitosť dostať sa do pozitívneho povedomia stredoeurópskych jastrabov, ktorí volajú po intenzívnejšej prítomnosti Spojených štátov v Európe. To nič nemení na fakte, že európska časť NATO musí čo najskôr zaujať stanovisko k budúcnosti spôsobilostí jednotlivých štátov na kolektívnu obranu. Amerika stále platí väčšiu časť účtu za obranu euroatlantického priestoru. A ako medzi demokratmi, tak aj medzi republikánmi sa ozývajú hlasy, ktoré striktne odmietajú status quo. Spojené štáty investovali do doslovného vybudovania západnej Európy a neskôr postavenia východnej Európy na nohy po skončení 2. svetovej vojny 160 miliárd dolárov dnešnej hodnoty.

Spojené štáty stále vnímajú všetky krajiny V4 ako partnerov a spojencov. V najbližšej dobe určite nebudeme svedkami úplného zmazania amerických stôp v regióne. Washington bude naďalej podporovať vojenské cvičenia a regionálnu spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti. Počas svojej návštevy v Európe začiatkom júna 2014 prezident Obama oznámil, že požiada Kongres o jednu miliardu dolárov, aby zvýšil americkú prítomnosť v Európe v rámci iniciatívy „European Reassurence Initiative“[1]. Iniciatíva bola v plnej sume zahrnutá do obranného rozpočtu na rok 2015. Ide o jasné stanovisko a prísľub, že Spojené štáty stále považujú región V4 za kľúčový a sú pripravené podieľať sa na zvyšovaní spôsobilostí jednotlivých štátov.

V krajinách V4 však musí dôjsť k urýchlenej sebareflexii. Po roku 2004 stratila Vyšehradská štvorka svoj jasný cieľ, ktorým bola dovtedy euroatlantická integrácia. Hnacím motorom spolupráce bola konsenzuálna túžba ekonomického rozvoja, politickej a bezpečnostnej stability. Dnes, pätnásť rokov od vstupu troch krajín z V4 do NATO a desiatich rokoch od vstupu celej V4 do EÚ, zažíva región stagnáciu a len ťarbavo sa orientuje na geopolitickej mape. Priepasť medzi jednotlivými krajinami vo vnímaní bezpečnostných hrozieb, a najmä ich reakcie na ne, sa zväčšuje. Situácia vo V4 tak pripomína situáciu z 90. rokov, keď sa do vlád dostávali populisti, ktorých zahraničné politiky boli slepé a krátkodobé. Dlhodobé vnímanie transatlantických vzťahov ako pozitívneho prepojenia Európy a Ameriky sa oslabuje a lídri V4 sa od nich viac či menej otvorene odkláňajú.

Jedno ostáva isté. Stredná Európa ešte nestratila svoju atraktivitu a o jej geopolitickej dôležitosti dnes netreba presviedčať ani Washington. Súčasný aj budúci prezident Spojených štátov si ju na mape nájdu. Ale ostáva to na predstaviteľoch týchto krajín, ako dlho im to bude trvať.


[1] 440 miliónov by malo ísť na rotácie v Európe, 250 miliónov na zlepšenie vojenskej infraštruktúry v strednej a východnej Európe, a 75 miliónov na NATO cvičenia
" ["post_title"]=> string(47) "Obamove posledné voľby a budúcnosť V4 a USA" ["post_excerpt"]=> string(837) "V novembrových voľbách do amerického Kongresu si konzervatívna strana republikánov podľa predpokladov udržala väčšinu v dolnej komore a získala väčšinu v Senáte, čím prelomila osemročnú vládu demokratov. Napriek tomu, že voľby boli v prvom rade o domácej politike, sa do debát častokrát dostávali aj zahraničnopolitické témy ako kríza na Ukrajine alebo boj proti Islamskému štátu. Pre Baracka Obamu ako prezidenta to boli posledné voľby; v tých o dva roky si už ľudia budú vyberať jeho nástupcu a ich výsledok nebude mať veľký vplyv na zvyšok jeho mandátu. V americkom politickom systéme je zvykom prikláňať sa v tomto období k zahraničnej politike, kde majú prezidenti väčšiu silu ako Kongres. Tento krok by mohol byť nádejou pre upevnenie vzťahov medzi Európou a Amerikou." ["post_status"]=> string(7) "publish" ["comment_status"]=> string(4) "open" ["ping_status"]=> string(4) "open" ["post_password"]=> string(0) "" ["post_name"]=> string(43) "obamove-posledne-volby-a-buducnost-v4-a-usa" ["to_ping"]=> string(0) "" ["pinged"]=> string(0) "" ["post_modified"]=> string(19) "2015-01-12 12:22:57" ["post_modified_gmt"]=> string(19) "2015-01-12 12:22:57" ["post_content_filtered"]=> string(0) "" ["post_parent"]=> int(0) ["guid"]=> string(40) "http://www.zahranicnapolitika.sk/?p=1196" ["menu_order"]=> int(0) ["post_type"]=> string(4) "post" ["post_mime_type"]=> string(0) "" ["comment_count"]=> string(1) "0" ["filter"]=> string(3) "raw" }
Foto: CreativeCommons/mirsasha

Obamove posledné voľby a budúcnosť V4 a USA

V novembrových voľbách do amerického Kongresu si konzervatívna strana republikánov podľa predpokladov udržala väčšinu v dolnej komore a získala väčšinu v Senáte, čím prelomila osemročnú vládu demokra...

object(WP_Post)#320 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1205)
  ["post_author"]=>
  string(2) "50"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2015-01-14 11:27:35"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2015-01-14 11:27:35"
  ["post_content"]=>
  string(22807) "Si Ťin-pching čelil v Indii strategickej hre

Čínsky prezident Si Ťin-pching bol v polovici septembra na návšteve Indie, ktorú po viac ako dvadsiatich piatich rokoch vedie jedna strana.[1] Táto návšteva predstavovala preňho jednu z doposiaľ najväčších zahraničnopolitických výzev. Počas návštevy sa pokúsil rozšíriť a zlepšiť vzťahy s Indiou v snahe vyvážiť rastúce väzby Indie s Japonskom, s ktorým má Peking komplikované vzťahy. Zdá sa, že zlepšenie vzťahov s Čínou bolo aj v záujme nového indického premiéra Nárendru Módího. V čase jeho návštevy v Japonsku na začiatku septembra bola naopak indická ministerka zahraničných vecí Nirmala Sitharaman v Pekingu. Naí Dillí tým vysielalo Pekingu signál, že aj napriek rodiacim sa indicko-japonským väzbám India nezabúda na Čínu.

Módího vláde sa Japonsko pod vedením Šinzóa Abeho aktívne dvorí v čase, keď čínsko-japonské vzťahy prechádzajú problematickým obdobím kvôli sporom vo Východočínskom mori. Aj preto sa chce čínska strana situovať do pozície alternatívneho zdroja kapitálu a ekonomického partnera Indie, snažiacej sa zvýšiť rast priemyselnej výroby a zamestnanosti. Ak sa India zblíži s Japonskom, geopoliticky tým ohrozí Čínu a naopak, v dôsledku čoho sa Naí Dillí snaží vytvoriť medzinárodné súperenie o svoju priazeň. Ak India stratí väzby na Japonsko alebo Čínu, jej reziduálna cena a vplyv na zostávajúcu krajinu, s ktorou by si zachovala väzby, by boli oveľa nižšie. Táto situácia tlačí každú krajinu v regióne k zvyšovaniu napätia so susedmi na pomerne vysokú úroveň. Určitá miera znepokojenia v regióne môže byť ale pre Indiu užitočná – mohla by tak získať výhody od dvoch hlavných regionálnych veľmocí a rivalov: Spojených štátov a Číny.

Módího nedávna návšteva Japonska vyvolala v Číne obavy z investičného spojenectva Indie a Japonska, ktoré by mohlo viesť do plne rozvinutého „demokratického“ spojenectva v indicko-tichomorských vodách. Japonsko ponúklo Indii obrovský ekonomický balíček, investície v hodnote viac ako tridsaťsedem miliárd dolárov v priebehu nasledujúcich piatich rokov. V najbližších dvoch rokoch Japonsko plánuje investovať v Indii viac ako tam investovalo počas posledných štrnásť rokov. Okrem toho sa Tokio zaviazalo k masívnemu presunu civilných, ale aj vojenských technológií s cieľom zrýchliť rozvoj indického priemyslu. India výmennou za to zrušila obmedzenia vlastníctva a manažmentu v oblasti dopravnej infraštruktúry a železníc, čím zjednoduší vybudovanie novej siete rýchlovlakov naprieč krajinou podľa vzoru Japonska. Aj keď India bude rozvíjať svoje obchodné vzťahy vo východnej Ázii, zároveň bude pokračovať v presadzovaní slobody plavby na otvorených moriach a voči Číne zaujme intenzívnejší recipročný postoj v ekonomických a bezpečnostných záležitostiach.

Teoreticky by Čína mohla ponúknuť Indii viac ako Japonsko, pretože jej finančné zdroje sú väčšie a jej skúsenosti z výstavby železníc sú výrazne posilnené nemeckými technológiami a najväčšou sieťou železníc pre rýchlovlaky na svete. Kým čínske priemyselné technológie vo všeobecnosti zaostávajú za tými japonskými, vízia preniknutia na obrovský čínsky trh láka veľa indických spoločností.

Si Ťinpching si to uvedomuje, a aj preto počas septembrovej návštevy oznámil zámer Číny investovať v Indii sto miliárd dolárov v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Ide o jasný zámer presiahnuť investičné plány Japonska. Obidve krajiny podpísali trinásť dohôd, z ktorých mnohé sú zamerané na spoluprácu v oblasti infraštruktúry, energetiky a vodohospodárstva. Do indickej infraštruktúry chce Čína preinvestovať päťdesiat miliárd dolárov v priebehu najbližších piatich rokov. To zahŕňa aj dohodu týkajúcu sa čínskych investícií v hodnote dvadsať miliárd dolárov určených na výstavbu železníc. Číňania zdôrazňujú ich schopnosť vybudovať megaprojekty lacnejšie a rýchlejšie ako ktokoľvek iný.

Nie je tajomstvom, že Čína a India sa roky pohrávajú s myšlienkou vzájomného prepojenia dvomi železničnými traťami. Prvá má smerovať priamo na sever do Tibetu a hlbšie do Číny. Druhá, naopak, na východ do Mjanmarska a Thajska, kde by sa otočila na sever do čínskej provincie Jün-nan. Realizácia ktorejkoľvek z nich si vyžaduje, aby tieto dve demografické superveľmoci najskôr vyriešili otázku spornej hranice, ktorá narúša ich bilaterálne vzťahy viac ako päťdesiat rokov. Vzťahy Pekingu a Naí Dillí majú oproti indicko-japonskému zbližovaniu neporovnateľné geografické výhody, ale aj nevýhody. Úspech, alebo zlyhanie prípadnej dohody o vytýčení hranice rozhodne o tom, akým smerom sa budú vzťahy Pekingu a Naí Dillí v nasledujúcich rokoch uberať. Problémom nie je ani tak nakresliť mapu, ako zmeniť verejnú mienku, ktorá je v obidvoch krajinách príliš nacionalistická.

V roku 1962 Čína vyhrala krátku pohraničnú vojnu s Indiou a zabrala časť sporného územia. Napriek pokračujúcemu nároku na územie sa Čína stiahla na líniu v stave pred vojnou. Rozhodol o tom Mao Ce-tung, a tak je pre každé budúce čínske vedenie zmeniť toto rozhodnutie ťažké. Rovnako je ťažké vzdať sa aj teoretického nároku bez toho, aby vláda vyznela v očiach verejnosti voči zahraničiu slabá.

[caption id="attachment_1209" align="aligncenter" width="586"]Mapa: Sporné územia na hraniciach Číny a Indie Mapa: Sporné územia na hraniciach Číny a Indie
Zdroj: The University of Texas at Austin[/caption] Prielom vo vzťahoch? Zdá sa, že Čína je v súčasnosti ochotnejšia venovať sa dlhodobým indickým obavám o bilaterálny obchodný vzťah než v minulosti. Počas prvého dňa návštevy obidve krajiny podpísali memorandum porozumenia v súvislosti so založením priemyselného parku v indickom štáte Gudžarát a neskôr aj ďalšie o založení podobného priemyselného parku v štáte Maháraštra, zameraného na výrobu elektrických zariadení a komponentov pre automobilový priemysel určených na export do východnej Ázie. V období od apríla 2000 do júna 2014 investovala Čína v Indii len 410 miliónov dolárov, ale počas tejto návštevy dal Peking jasne najavo pripravenosť masívne investovať do výrobného sektora Indie, aby podporil Módího snahu zvýšiť podiel priemyslu na HDP zo súčasných 14 % na 25 % po roku 2020. Skutočnosť, že Čína súhlasila s umiestnením veľkého priemyselného parku do Gudžarátu, signalizuje, že Peking je naklonený Módího ekonomickým plánom zapojenia Indie do východoázijskej siete dodávateľov a uznáva jeho politickú autoritu. Naí Dillí si zároveň uvedomuje, že Číňania sa budú snažiť exportovať kapitál a určité výrobné aktivity, pretože nevyhovujú štandardom ochrany životného prostredia a vysokých nákladov. Napriek tomu, že India je otvorená prijať takýto kapitál, indická vláda podmieňuje jeho príchod vyriešením širšieho rámca problematických otázok, ako napríklad zníženie deficitu bilaterálneho obchodu. Pred odchodom do Indie sa Si Ťin-pching pre čínsky denník Renmin Ribao vyjadril, že kombinácia Číny ako svetovej továrne a Indie ako svetového obslužného oddelenia bude hlavným stimulom globálneho ekonomického rastu. Zdá sa, že Nai Dillí sa k tejto vízii stavia pozitívne a pokúsi sa presvedčiť Čínu, aby otvorila svoj farmaceutický a IT priemysel aj indickým investíciám, ktoré sú stále blokované netarifnými prekážkami. Ak však nedôjde k pokroku v tejto oblasti, môže India prikročiť k recipročným opatreniam. Väčšie čínske investície v Indii v oblasti telekomunikácií a železníc brzdia aj bezpečnostné obavy Indie. India podmieňuje vlastné otvorenie sa čínskym investíciám podobným otvorením Číny pre indické spoločnosti, najmä v oblasti služieb. Dokonca aj čínske pozvanie Indie stať sa súčasťou Asian Infrastructure Investment Bank (AIIB), ktorú Čína zakladá s registrovaným kapitálom 100 miliárd dolárov, bude predmetom indickej podmienky pokroku v riešení štruktúry a schodku ich bilaterálneho obchodu. Ten dosiahol v roku 2013 hodnotu 65,85 miliárd dolárov, z ktorých indický deficit tvoril 35 miliárd dolárov. Prístup Naí Dillí vychádza zo skutočnosti, že India nevníma AIIB ako projekt, ktorý by bol schopný transformovať globálny finančný systém, a tak lukratívne ako New Development Bank, založenú krajinami BRICS v roku 2014. Širší geopolitický kontext Vzťahy s Indiou neznamenajú pre Čínu iba železnice a ekonomický rozvoj. Ako pripomenul odborník z Pekinskej univerzity Wang Jisi, Čína značne riskuje tým, ako sa súčasne zhoršujú jej vzťahy so Spojenými štátmi a s Japonskom. Takáto situácia nastala po prvýkrát od čínsko-amerického zblíženia v roku 1971. V situácii, v akej sa Čína vo vzťahu k Spojeným štátom a Japonsku nachádza, by bolo ochladzovanie vzťahov aj s Indiou zo strategického hľadiska nesprávnym krokom. Naí Dillí si túto skutočnosť uvedomuje, a preto čínsky záujem vníma nielen ako príležitosť získať investície, ale aj ako možnosť vyriešiť viaceré problematické  záležitosti. Keď Si Ťin-pching začal svoju návštevu v Ahmadábáde, hlavnom meste štátu Gudžarát, premiér Módí porušil protokol a privítal ho hneď na letisku. Takéto verejné privítanie predstaviteľa Číny sa naposledy udialo v roku 1962. Napriek tomu, že India pristupuje k čínskym investíciám ako k stimulu jej ekonomického rastu, nevníma ich rovnako ako tie z Japonska, s ktorým nemá spornú hranicu. Počas úvodnej recepcie s čínskym prezidentom Módí síce zdôraznil, že Čína nie je úhlavným nepriateľom Indie, ale zdatným súperom, a počas návštevy Japonska hovoril o istých krajinách, ktoré by mali upraviť svoje expanzionistické snahy v súčasnom svete. Čína totiž tlačí na Indiu v oblasti bezpečnosti prostredníctvom vojenského spojenectva s Pakistanom, a vyvíja tiež aktivity pozdĺž Línie aktuálnej kontroly na ich spoločnej hranici. Dokonca aj v čase stretnutia Si Ťin-pchinga s Módím čelili indické a čínske jednotky na hranici zvýšenému napätiu, podobnému incidentu Depsang z roku 2013.[2] Je zrejmé, že k incidentom na hranici bude dochádzať, až kým nedôjde k celkovému vyriešeniu tejto otázky. Čínska strana hovorí o „spravodlivom a rozumnom” riešení sporu, kým India sa chystá vymenovať špeciálneho splnomocnenca pre otázku vyriešenia spornej hranice. Zdá sa, že Módí aj Si Ťin-pching sú vnútropoliticky dostatočne silní na to, aby došlo k pokroku. Skutočnosť, že k incidentom dochádza aj v čase návštev vysokopostavených čínskych predstaviteľov v Indii, signalizuje pozíciu Pekingu voči Indii. Prostredníctvom budovania infraštruktúry v Tibete a agresívneho hliadkovania sa snaží dať Indii najavo, že je to práve on, a nie Japonsko, kto je jej priamym susedom. Čínske aktivity na hranici nútia Indiu investovať do podobných aktivít, čím jej zostáva menej zdrojov na budovanie námorníctva, ktoré by vytvorilo spojenie s Japonskom v Indickom a Tichom oceáne. [caption id="attachment_1210" align="aligncenter" width="564"]Mapa: Morská hodvábna cesta Mapa: Morská hodvábna cesta
Zdroj: Impa-Act.org[/caption] Si Ťin-pchingova návšteva kládla dôraz na ekonomickú komplementaritu a inštitúcie podporujúce multipolárny svet, ako záväzok Si Ťin-pchinga podporiť plné členstvo Indie v Šanghajskej organizácii spolupráce. Súperenie medzi oboma krajinami o získanie výhod v Ázii na úkor druhej strany bude pokračovať aj napriek vzájomnej podpore medzi Čínou a Indiou v rôznych projektoch spolupráce. Zvýšený ekonomický rast v Indii poskytne Módímu príležitosť dobehnúť zameškané budovanie infraštruktúry pozdĺž Línie aktuálnej kontroly a viac financií získa aj indické námorníctvo, v rámci ktorého má prioritu budovanie nukleárnych útočných ponoriek. Obzvlášť potom, ako sa uskutočnilo viacero sonarových kontaktov s čínskymi útočnými ponorkami triedy Shang v Indickom oceáne. V spoločných vyhláseniach a dokumentoch India neuvádza svoju podporu politike jednej Číny, ani uvoľneniu reštrikcií pri vydávaní víz občanom ČĽR. Podmienkou je, aby Peking prestal vydávať špeciálne víza indickým občanom štátu Arunáčalpradéš a uznal ho za súčasť Indie. Kým India chce spoluprácu v oblasti ekonomiky a bezpečnosti oddeliť, Čína trvá na ich prepojení. Vzhľadom na nevyriešené bezpečnostné otázky bude zaujímavé sledovať, ako budú v budúcnosti čínske investície pritekať do Indie. V prípade, že sa v nasledujúcich rokoch nepodarí vyriešiť otázku spornej hranice, niekoľko potenciálnych oblastí spolupráce môže padnúť za obeť neistej bezpečnostnej situácii. Peking v snahe zabrániť Indii priblížiť sa Japonsku pridal k svojej stratégii na pevnine a na mori nové aspekty. Na mori Čína začala presadzovať iniciatívu Morskej hodvábnej cesty, ktorá by vytvorila prepojenú obchodnú sieť v regióne Indického oceánu, a vytvorila tým väzbu medzi oboma krajinami vo vlastnom regióne Indie. Na pevnine presadzuje Peking vytvorenie Ekonomického koridoru Bangladéša, Číny, Indie a Mjanmarska (BCIM), čím by sa obnovila aj tzv. Južná hodvábna cesta. [caption id="attachment_1211" align="aligncenter" width="600"]Mapa: Ekonomický koridor BCIM Mapa: Ekonomický koridor BCIM
Zdroj: usa.chinadaily.com.cn[/caption] India odpovedala začatím vlastných indicko-tichomorských iniciatív, ako napríklad projekt Mausam.[3] Okrem toho Naí Dillí nadviazalo priamy kontakt s pobrežnými krajinami Juhočínskeho mora. Tesne predtým, ako čínsky prezident pricestoval do Indie, sa uskutočnila návšteva indického prezidenta Pranaba Mukherdžího vo Vietname, počas ktorej obidve krajiny podpísali dohody o spolupráci v bezpečnostnej oblasti a oblasti prieskumu ropných nálezísk v Juhočínskom mori. Preto nie je vylúčené, že v budúcnosti predá India Vietnamu ofenzívne námorné systémy ako Brahmos. Kým India a Čína rokujú o ázijskej solidarite, a Čína dokonca podporuje vstup Indie do Šanghajskej organizácie spolupráce s víziou výmeny spravodajských informácií o islamistickom extrémizme v priestore pevninskej Eurázie, zároveň sa obidve krajiny obávajú jedna druhej na mori v oblasti Indického a Tichého oceánu. Po vyhlásení amerického „Asia pivot” Čína mocensky súperí so Spojenými štátmi vo Východočínskom mori, Juhočínskom mori, aj za prvou reťazou ostrovov v Tichom oceáne. Načasovanie a umiestnenie septembrového americko-indického vojenského cvičenia Yudh Abhyas 2014 na úbočiach Himalájí určite neujde čínskym pozorovateľom. Okrem toho, možnosť strategického partnerstva medzi Spojenými štátmi a Indiou stále nebola definitívne odsunutá z rokovacieho stola. Veľké očakávania Čína po desaťročia používala proti Indii aj kartu tzv. pakistanskej hrozby, ktorá jej poskytovala strategickú výhodu voči nej. Dlhotrvajúca vojna v Afganistane však zredukovala Pakistan na rozvrátenú krajinu, a tým, ako zápasí o kontrolu nad svojím územím a vojenským aparátom, sa vytráca jeho dlhodobá podpora Číny v jej úsilí kontrolovať bezpečnostnú situáciu v Ujgurskej autonómnej oblasti. To, že nedošlo k návšteve Si Ťin-pchinga v Pakistane, svedčí o tom, že Čína sa obáva spolupráce s Pakistanom v bezpečnostnej oblasti, a o tom, že Pakistan nemôže ďalej plniť úlohu protiváhy Indie v himalájskom regióne. Súčasné obavy Indie nepramenia z jej snahy zadržiavať vplyv Pakistanu, ale z možnosti jeho kompletného rozvratu a rozpadu. V takejto bezpečnostnej situácii má India voľnejšie ruky stať sa strategickou a ekonomickou protiváhou Číny. Vzhľadom na veľkosť svojej populácie a územia je India de facto jedinou krajinou v regióne, ktorá by takúto úlohu mohla plniť, a Čína si to, samozrejme, plne uvedomuje. Je otázne, ako to zohľadní vo svojej snahe vytvoriť nový susedský vzťah. Ostáva veriť, že je to aj v záujme Indie, ktorej história, veľkosť územia a populácie tvoria základ pre oveľa významnejšiu úlohu ako len byť bábkou v rukách iných štátov a zadržiavať Čínu. Nový indický premiér Módí chce využiť novú vlnu napätia a rivality v regióne na zvýšenie ekonomického rastu Indie. Ak sa mu to podarí, a čo i len trochu zníži rozdiel medzi HDP Indie a Číny, výsledok by mohol byť o niekoľko rokov komplikovanejší ako globálne obavy z rastu a ambícií Číny. Už by to nebola len jedna, ale dve krajiny s obrovskou populáciou a rastúcimi globálnymi ambíciami, predstavujúcimi výzvu pre starý svetový poriadok. V takejto perspektíve by sa India mala pokúšať viac spolupracovať súčasne s Čínou, Spojenými štátmi a Japonskom, ale aktuálna napätá geopolitická situácia pôsobí proti týmto snahám. Značná časť indického vedenia je v súčasnosti pozitívne naklonená vyriešeniu otázky spornej hranice v blízkej budúcnosti, ktorú je možné usporiadať k obojstrannej spokojnosti. Na jednej strane je v záujme Indie zohľadňovať bezpečnostné obavy Číny, a umožniť tak väčšie čínske investície. Na strane druhej Čína musí začať znižovať napätie na Línii aktuálnej kontroly a ukončiť geopolitiku zastrašovania. Tým by sa vytvoril obojstranne výhodný priestor v bezpečnostnej, ako aj ekonomickej rovine. Súperenie medzi týmito dvoma krajinami sa tým neskončí, ale vyriešením spornej hranice by sa znížilo napätie vo vzájomných vzťahoch, čím by sa zmenila dynamika súperenia. Rozvojové modely Číny a Indie budú predmetom analýz a porovnávania ešte dlhé desaťročia a modernizácia indickej armády zostane prioritou vlády v Naí Dillí, aj keď krajina nečelí hrozbe vonkajšej agresie. India bude pokračovať v úsilí diverzifikovať svoju geopolitickú orientáciu, a určite sa neupriami len na Čínu. Ambícia Indie zaujímať vedúcu úlohu v regióne južnej Ázie sa určite nestane predmetom obchodu s Čínou. Realitou však je, že takáto zahraničná politika sa môže realizovať, len ak sa India zbaví chudoby. Aj preto bude mať agenda ekonomického rozvoja v najbližších desaťročiach absolútnu prioritu. Práve v tomto spočíva Módího prístup zameraný na dlhodobé ciele zahraničnej politiky. Veľkou otázkou zostáva, či mu vnútorné, ako aj vonkajšie faktory umožnia tieto plány realizovať.


[1] V apríli až máji 2014 sa v Indii uskutočnili voľby do dolnej komory indického parlamentu – Lok Sabha, v ktorých vyhrala Bharatiya Janata Party (BJP) so ziskom väčšiny hlasov. BJP získala z celkového počtu 543 kresiel až 282 a spolu so stranami, s ktorými vytvorila pravicový blok National Democratic Alliance (NDA), získala 336 kresiel. To umožnilo BJP sformovať vládu bez potreby koaličného partnera okrem partnerov v NDA. V Indii vznikla podobná situácia naposledy v roku 1984. Nárendrá Módí je predsedom poslaneckého klubu Bharatiya Janata Party v indickom parlamente Lok Sabha a predsedom vlády Indie.
[2] V apríli 2013 založili čínske jednotky tábor v nížine Depsang, ktorou prechádza Línia aktuálnej kontroly v západnom sektore čínsko-indickej hranice. V máji 2013 ho zrušili, keď 300 metrov od ich tábora založili indické jednotky svoj tábor a India vyvinula diplomatický tlak.
[3]  Projekt Mausam je odpoveď Indie na iniciatívu Číny vytvoriť Morskú hodvábnu cestu. Je považovaný za najvýznamnejšiu zahraničnopolitickú iniciatívu Módího vlády v snahe vyvažovať vplyv Číny v oblasti Indického oceánu. Projekt Mausam je inšpirovaný historickou úlohou Indie ako centra obchodu v Indickom oceáne, keď v dobe staroveku a stredoveku obchodné lode využívali monzúny, aby sa presúvali medzi juhovýchodnou Áziou, Indiou, východoafrickým pobrežím a Arabským polostrovom. Projekt je vo fáze plánovania a bude mať kultúrnu, ekonomickú, politickú a strategickú rovinu. Mal by zahŕňať krajiny na brehu Indického oceánu.
" ["post_title"]=> string(77) "Geopolitické zbližovanie Číny a Indie ohrozuje spor o vytýčenie hranice" ["post_excerpt"]=> string(674) "Vzostup Číny a Indie ako hlavných veľmocí v Ázii mení dynamiku ich bilaterálneho vzťahu. Počas návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v septembri 2014 v Indii obidve krajiny podpísali trinásť dohôd, ktoré okrem iného zvýšia čínske investície v Indii, zredukujú obchodný deficit Indie a vybudujú v Indii koridory pre rýchlovlaky. Si Ťin-pching sa zaviazal podporiť Indiu aj v jej snahe o plné členstvo v Šanghajskej organizácii spolupráce. Aj napriek tomuto zbližovaniu došlo v čase stretnutia najvyšších predstaviteľov Číny a Indie k narušeniam na Línii aktuálnej kontroly, spoločnej hranici v indickej oblasti Ladákh." ["post_status"]=> string(7) "publish" ["comment_status"]=> string(4) "open" ["ping_status"]=> string(4) "open" ["post_password"]=> string(0) "" ["post_name"]=> string(71) "geopoliticke-zblizovanie-ciny-a-indie-ohrozuje-spor-o-vytycenie-hranice" ["to_ping"]=> string(0) "" ["pinged"]=> string(0) "" ["post_modified"]=> string(19) "2015-01-14 12:44:27" ["post_modified_gmt"]=> string(19) "2015-01-14 12:44:27" ["post_content_filtered"]=> string(0) "" ["post_parent"]=> int(0) ["guid"]=> string(40) "http://www.zahranicnapolitika.sk/?p=1205" ["menu_order"]=> int(0) ["post_type"]=> string(4) "post" ["post_mime_type"]=> string(0) "" ["comment_count"]=> string(1) "0" ["filter"]=> string(3) "raw" }
Photo: CreativeCommons/ Narenda Modi

Geopolitické zbližovanie Číny a Indie ohrozuje spor o vytýčenie hranice

Vzostup Číny a Indie ako hlavných veľmocí v Ázii mení dynamiku ich bilaterálneho vzťahu. Počas návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v septembri 2014 v Indii obidve krajiny podpísali trinásť dohô...