The Russian Economy: From Lenin to Putin (Steven Rosefielde)
Andrej NoskoSteven Rosefielde: The Russian Economy: From Lenin to Putin. Oxford, Blackwell Publishing, 2007.
Ako dôvody pádu sovietskeho komunistického systému autor uvádza dve skutočnosti, fakt, že tento systém bol vo svojej podstate horší, a tradičnú Ruskú politickú kultúru. Hlavný argument publikácie sa dotýka práve druhého dôvodu - Ruskej politickej kultúre a jej prejavom v hospodárstve. Autor aspekty tohto ekonomického systému, ktorý v Rusku je už od 15-teho storočia, a vykazuje známky patrimoniálneho, trafiky udeľujúceho (rent granting), autokratického a nevoľnícko-otrokárskeho systému, riadeného z centra, v ktorom ani aristokracia nemala neodcudziteľné majetkové a občianske práva, označuje skrátene Muscovy - Moskva (čo je označenie pre Veľkovojvodstvo Moskovské, ktoré predchádzalo Cárskemu Rusku).
Hlavnou vlastnosťou Ruského ekonomického systému počas komunistického obdobia až do dnes je podľa autora útlak - opak individuálnej ekonomickej slobody. Autor poukazuje, na to že Ruskí lídri veria, že je možné dosiahnuť západný štandard efektivity, ktorý vyplýva z individuálnej emancipácie, bez toho aby museli poskytnúť individuálnu ekonomickú slobodu.
Kritériom, ktorým hodnotí výkon Ruského hospodárstva, a ktorým sa snaží odstrániť hodnotový predsudok, je Pareto-Arrow-Bergsonov štandard, ktorý okrem individuálneho vyhľadávania úžitku zahŕňa aj všeobecnú suverenitu občanov nad verejnými statkami a sociálnym blahobytom. Avšak práve podľa tohto štandardu Moskva zlyháva v dosiahnutí porovnateľnej efektivity, či sociálneho blahobytu. (social welfare).
Kniha je členená na štyri časti, v prvej časti autor uvádza úvod do terminológie a základov ekonomických teórií, ktoré využíva na komparatívne hodnotenie hospodárskych výsledkov Ruska. Okrem prehľadných ekonomických grafov, ľahšiemu sledovaniu autorovho argumentu pomáhajú aj prehľadné tabuľky a zhrnutia v rámci každej kapitoly.
V druhej časti autor prehľadne chronologicky analyzuje jednotlivé obdobia vývoja ruskej ekonomiky. Poukazuje na nepripravenosť sovietskych komunistov spravovať hospodárstvo a na katastrofálne dôsledky vojnového komunistického experimentu na začiatku dvadsiateho storočia; na snahu o ekonomickú obnovu počas Novej Ekonomickej Politiky (NEP), ako aj návrat k Plánovanému komunizmu päťročníc, a hospodárskej politike Stalinizmu. Zaujímavá je autorova analýza vplyvu vojenského industriálneho komplexu (VPK), ktorého úlohu Stalin posilnil skrze štrukturálnu militarizáciu. Autor poukazuje na jeho vplyv pre distribúciu zdrojov, ale aj na jeho funkciu ako súčasť Moskovských [Muscovite] autoritárskych vojensko-policajných režimov.
Tretia časť, sa venuje post-Stalinistickému obdobiu, až po rozpad Sovietskeho zväzu. Autor rozoberá snahu o marketizáciu komunizmu, a zavádzanie trhových princípov, v druhej polovici 20 storočia, autor tiež poukazuje na zlyhanie Gorbačovovej snahy o reformu. Rosefielde tvrdí, tým že komunistickí manažéri mohli využívať zisky podnikov pre osobnú spotrebu a skrze "spontánnu privatizáciu" aj samotné imanie týchto podnikov, snaha o reformu neviedla k urýchleniu ekonomického vývoja, ale k hyper-depresii a rýchlemu úpadku ekonomiky do dezorganizovanej produkcie. Podľa autora udržateľná forma trhového socializmu mohla byť navrhnutá, avšak Gorbačov buď nevedel ako ju navrnúť, alebo ju jednoducho nechcel zaviesť, čím sa postaral, že výsledkom Perestrojky bol kolaps Sovietskeho systému.
Autor si všíma, že snaha o reformu, ktorá by pre dosiahnutie efektivity musela priniesť suverenitu dopytu, nebola kompatibilná so súčasnou snahou Ruských elít zachovať si svoju chuť po moci, reflektovanú vo vojenskom komplexe, a životný štandard „La dolce vita" Moskovskej smotánky. Keďže systémové limity nepovoľovali skĺbenie týchto protichodných cieľov, „tranzícia" prebiehala spôsobom, ktorý neviedol k zvýšeniu zákazníckej suverenity.
V poslednej, štvrtej časti sa autor venuje explicitne súčasnému Rusku. Autor poukazuje na spôsob akým došlo k „prechodu" a hodnotí úspech „prechodu" na základe miery do akej reformy a zmeny prispeli k demokracii a suverenite spotrebiteľa. Autor si všíma, že Ruská ústava je autoritárska a prezident je v podobnej pozícii ako generálny tajomník strany. Rosefielde upozorňuje, že Jeľcin si vedome vybral Muscovy s autoritárskym prideľovaním trafík (rent-granting), šokovými terapiami, ktoré umožnili rozkrádanie imania a spreneveru ziskov, Ponziho schémy (angl. označenie podnikania v štýle BMG Invest a Horizont Slovakia) a únik kapitálu priniesli hyper-depresívny pád. Privatizácia bola podľa neho cvičením v drancovaní, a neviedla k spravodlivej denacionalizácii. Ekonomický pád bol zastavený až nástupom Putina. Autor upozorňuje, že Putinov trhový Muscovy sa viac podobá na predboľševické Rusko, než na západné demokratické a slobodné podnikanie. Autor taktiež upozorňuje aj na chybu inštitúcií Washingtonského konsenzu, ktoré až do roku 2004 zakrývali fakt, že Rusko nebolo na ceste k prechodu ale k modernizácii Muscovite štýlu.
Ako autor poznamenáva, až do aféry s Chodorkovského Jukosom, sme si mnohí mysleli, že sa oligarchovia pretransformujú na ekonomickú-súťaž-podporujúcich podnikateľov s neodcudziteľnými vlastníckymi právami, avšak práve aféra s firmou Jukos poukázala na fakt, že oligarchovia sú na ústupe a vplyv bezpečnostných služieb a vojenskej zložky posilňuje.
Upozornenie Rosefielda, že podobne ako pri plánovanom komunizme, reformnom komunizme, či cárizme neefektívnosť alokácie zdrojov nevylučuje ich mobilizáciu je o to viac aktuálne, že súčasné Rusko okrem už spomínaných problémov čelí aj problémom tzv. surovinovej kliatby (resource curse).
Rosefieldova analýza Muscovy, podobne ako prelomová analýza autokratického merkantilizmu z pera geniálneho Gershenkrona, nám aj dnes pomáhajú lepšie pochopiť Rusko. Aj keď Rosefieldovej analýze chýba optimizmus; kvalitné a prehľadné spracovanie publikácie ju predurčujú pre široké obecenstvo. Svojou formou je publikácia prístupná a vhodná aj ako učebný text, keďže každá kapitola sa končí zhrnutím, a prehľadnými otázkami k obsahu danej kapitoly. Aj napriek na prvý pohľad príliš technicky pôsobiacim ekonomickým grafom je publikácia prístupná aj ekonomickým laikom. Dovolím si ju preto odporučiť všetkým, ktorí majú záujem nahliadnuť do vnútra rébusu, obaleného tajomstvom vo vnútri hádanky, Rosefieldova kniha bude na tejto ceste nenahraditeľným sprievodcom.
andrej(at)nosko.sk
