Udalosti zahraničnej politiky
december 2009 - február 2010
22. 12. Srbsko oficiálne zaslalo prihlášku do EÚ. Urobil tak srbský prezident Boris Tadić, ktorý v Štokholme odovzdal prihlášku švédskemu premiérovi Frederikovi Reinfeldtovi, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Únii. Európska únia v roku 2010 poskytne Srbsku finančnú pomoc vo výške 50 miliónov eur, ako aj pôžičku vo výške 200 miliónov eur. Závažným problémom, ktorý musí Srbsko pred začatím rokovaní vyriešiť, zostáva zadržanie vojnových zločincov Ratka Mladića a Gorana Hadžića.
24. 12 Miliardy dolárov na polceste k zdravotnej reforme. Americký Senát prijal nový zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorý navrhol prezident Obama. Zákon by mal rozšíriť krytie poistného na ďalších 30 miliónov Američanov. Reforma prijatá Senátom však bude ešte čeliť návrhom členov zo Snemovne reprezentantov, ktorí prijali širšiu legislatívu. Návrhy sa líšia napríklad v spôsobe financovania reformy alebo v postojoch k interrupciám. Obamova reforma by mala Spojené štáty stáť 871 miliárd dolárov.
1. 1. Španielsko na čele EÚ. 1. januára Španielsko prevzalo od Švédska predsedníctvo v Rade Európskej únie. Premiér José Luis Rodríguez Zapatero určil za prioritu španielskeho predsedníctva obnovu a podporu ekonomiky v európskom bloku. Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa Španielsko sústredí aj na koordináciu zostavenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS), ako aj na reformu Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Zapatero musí zároveň bojovať s vysokou nezamestnanosťou v Španielsku, ktorá dosiahla už takmer 20 percent.
5. 1. „Bombové" cvičenie na Slovensku. Slovensko sa nechcene zviditeľnilo v svetových médiách po tom, ako sa počas policajného výcviku podarilo dostať na palubu lietadla spolu s batožinou nič netušiaceho cestujúceho vzorku výbušniny, s ktorou lietadlo smerujúce do Dublinu „úspešne" odletelo. Slovenským policajtom môže závidieť nejeden terorista.
6. 1. Iránci majú zákaz kontaktovať sa so svetom. Iránska vláda zakázala svojim občanom kontaktovať sa s viac než šesťdesiatimi medzinárodnými organizáciami a médiami. Tvrdia, že konšpirujú proti islamskej republike. Na zozname sa ocitli napríklad BBC, Hlas Európy, Human Rights Watch, USAID, Univerzita v Yale alebo Sorosova nadácia. Väčšina organizácii spolupracovala s univerzitami a inštitúciami občianskej spoločnosti v Iráne.
10. 1. Chorvátsko povedie Josipović. V Chorvátsku sa na prelome rokov 2009 a 2010 konali prezidentské voľby. Z druhého kola vyšiel víťazne líder sociálnych demokratov Ivo Josipović. Do druhého kola sa dostal aj nezávislý kandidát Milan Bandić. Hlavnými témami volieb boli otázka korupcie a stav ekonomiky, nezamestnanosť, ako aj vstup Chorvátska do EÚ. Josipović v druhom kole získal 60, 3 % hlasov.
13. 1. Bulharská kandidátka neprešla. Europoslanci počas vypočúvania kandidátov na eurokomisárov spochybnili vhodnosť bulharskej nominantky Rumjany Želevovej na post komisárky pre medzinárodnú spoluprácu a humanitárnu pomoc. Jej problémom boli hlavne nejasné finančné pomery, zatajené vedľajšie príjmy a podozrenia na kontakty s mafiou, ktoré ostro odmietla. Želevová sa nakoniec 19. januára vzdala kandidatúry a Bulharsko navrhlo novú kandidátku.
15. 1. Reforma Európskeho súdu pre ľudské práva má zelenú. Dolná komora ruskej Dumy ratifikovala kľúčovú reformu Európskeho súdu pre ľudské práva. Hlavnou úlohou Protokolu 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je urýchlenie a zvýšenie efektívnosti súdu. Rusko sa zdráhalo schváliť reformu, keďže viac ako štvrtina sťažností zaslaných na súd sa týkala podozrení z porušovania ľudských práv v Rusku.
20.1. Kybernetické útoky na Google z Číny? Ďalším sporom medzi Čínou a Spojenými štátmi sa stali podozrenia USA, že čínska vláda bola zapojená do kybernetických útokov na Gmail, emailovú službu spoločnosti Google. Cieľom útokov boli emailové kontá čínskych ľudskoprávnych aktivistov. Americká ministerka zahraničných vecí Hilary Clinton vyzvala Peking, aby útoky prešetrili. Čínska vláda vyhlásila, že Google, ako aj iné zahraničné firmy, musia rešpektovať zákony a tradície krajiny. Google sa od roku 2006, keď vstúpil na čínsky trh, musí podriaďovať pravidlám, ktoré prikazujú cenzúru niektorých tém vo vyhľadávaní.
25. 1. Slovensko prijalo väzňov z Guantánama. Slovenská vláda a ministerstvo zahraničných vecí 19. januára rozhodli o prijatí troch väzňov z Guantánama. Väzni sú v súčasnosti už na Slovensku a sú umiestnení v zariadeniach MV SR. Slovensko si vybralo väzňov zo zoznamu 90 ľudí, ktorí sú kategorizovaní ako „premiestniteľní" a nie sú formálne obvinení. Okrem Slovenska prijalo väzňov už viacero európskych krajín, napríklad Španielsko, Írsko alebo Portugalsko. Na odchod z Guantánama však čaká ešte 196 väzňov.
26. 1. Rusko a NATO začali spolu „hovoriť". Rusko a NATO 26. januára oficiálne obnovili vzájomné vojenské kontakty, ktoré prerušili po augustovom konflikte v Gruzínsku v roku 2008. V Bruseli sa na spoločnom zasadnutí stretli náčelník generálneho štábu ruskej armády generál Nikolaj Makarov a predseda Vojenského výboru NATO admirál Giampaolo Di Paola.
28. 1. Čo ďalej s Afganistanom? Svetoví lídri, ktorí sa zúčastnili konferencie o budúcnosti Afganistanu v Londýne sa dohodli, že koncom roku 2010 sa začne postupné odovzdávanie kontroly nad bezpečnosťou v Afganistane do rúk miestnych jednotiek. Podľa komuniké by mala afganská armáda do troch rokov začať zabezpečovať väčšinu úloh v nebezpečných oblastiach Afganistanu. Západní lídri sa dohodli aj na finančnej podpore pre Afganistan a prijali aj návrh afganského prezidenta Hamída Karzaja zapojiť do spoločnosti tých členov Talibanu, ktorí budú ochotní prerušiť kontakty s al-Kájdou a inými teroristickými organizáciami.
28. 1. Prvé popravy iránskych protivládnych aktivistov. V Iráne začali s popravami súvisiacimi s protestmi po minuloročných voľbách, ktoré vyhral Mahmúd Ahmadínedžád. 28. januára boli popravení prví dvaja ľudia z jedenástich na smrť odsúdených osôb. Výsledky volieb minulý rok rozpútali v krajine najväčšiu vnútornú krízu od roku 1979. Ahmadínedžáda a vládu po voľbách opozícia obvinila z manipulácie výsledkov. Do ulíc vyšli tisíce protestujúcich. Protestné reakcie adresovali Iránu viaceré krajiny, uvalenie sankcií v tomto prípade však nespomenul nikto.
7. 2. Novým prezidentom Ukrajiny sa stal Viktor Janukovyč. Janukovyč získal 48, 95 percenta hlasov, jeho súperka a terajšia premiérka Júlia Tymošenko 45, 48 percenta. Tymošenko vyhlásila, že výsledky volieb neuznáva a napadne ich na najvyššom súde. Podľa pozorovateľov OBSE však voľby prebehli v poriadku a nedošlo k narušeniu ich demokratických princípov. Janukovyč po voľbách potvrdil svoju orientáciu smerom na Rusko a vyhlásil, že Ukrajina nemá záujem o vstup do NATO.
9. 2. Európsky parlament s oneskorením schválil novú Európsku komisiu. Komisiu staronového predsedu José Manuela Barrosa podporila potrebná nadpolovičná väčšina poslancov a noví komisári sa môžu ujať svojich portfólií. Slovenský komisár Maroš Šefčovič koncom januára úspešne absolvoval vypočúvanie parlamentom aj napriek kritike zo strany maďarských poslancov pre jeho údajné protirómske vyjadrenie. V novej komisii zaujme pozíciu komisára pre administratívu a medziinštitucionálne vzťahy. Zároveň bude podpredsedom Európskej komisie.
15. 2. Americká vláda predstavila nový plán raketového štítu. Ten by sa mal nachádzať v dvoch nových členských štátoch EÚ, Rumunsku a Bulharsku. Na rozhodnutie Obamovej vlády zareagoval negatívne ruský premiér Putin, ktorý tento krok vidí ako prekážku pri podpise dohody o odzbrojení medzi USA a Ruskom. Nová dohoda má nahradiť dnes už neplatnú dohodu START. Rumunská aj bulharská vláda výstavbu štítu už odobrili. Do sporov sa pridal aj odštiepený moldavský región Podnestersko, ktorého predstavitelia vyhlásili, že v prípade realizácie štítu prijmú ruské rakety.
